Sny a ich význam

Keď sa ukladáme na spánok, väčšinou túžime po tom, aby sme si konečne odpočinuli od svojich povinností, načerpali sily do nového dňa a jednoducho “vypli”. Nie vždy sa nám to ale vydarí a môžeme mať rôzne ťažkosti so zaspávaním, s prerušovaným spánkom alebo skorým prebudením. Ďaľším činiteľom, ktorý môže značne ovplyvniť kvalitu nášho spánku a zrkadlí náš emocionálny život, sú naše sny. Pohľady na vznik a význam snov sa postupne vyvíjali, ale v poslednej dobe sa obsah sna u jednotlivca nepokladá za náhodný, ale sa mu pripisuje špecifický význam. Popisoval sa jeho prorocký charakter, popisuje sa jeho charakter vyplnenia priania, môže byť pokusom o vyriešenie problému, môže byť zobrazením seba samého, môže plniť stimulačnú funkciu. Ak svoje sny pochopíme, obohatia nás, môžu zmeniť náš pohľad na seba a na druhých a rozšíriť naše možnosti.

Emócie a ich vplyv na telesné zdravie
Vo všeobecnosti býva trendom telesné a duševné ochorenia od seba oddeľovať a tým aj nehľadať príliš veľký súvis medzi našou psychikou a telesnými ochoreniami. Môže sa nám stať, že lekár nám po viacerých vyšetreniach oznámi, že nenašiel fyzikálnu príčinu našej choroby a vtedy pripustíme, že na vznik našich príznakov mohlo prispieť naše prežívanie. Ale dokonca aj okrem týchto prípadov má mnoho telesných ochorení, u ktorých sa zistilo napríklad už aj poškodenie daného orgánu, súvis so spracovávaním našich emócií. Ak sa na ne lepšie pozrieme, môže nám to pomôcť tento súvis odhaliť, nabrať odvahu spoznať, akým iným spôsobom spracovávať svoje emócie a v konečnom dôsledku môže dôjsť k zlepšeniu a niekedy vymiznutiu príznakov našich telesných ochorení.

Porozumenie smútku a depresii
Stáva sa vám, že pociťujete smútok alebo bezmocnosť, beznádej, stratu potešenia a záujmov, poruchy chuti do jedla, poruchy spánku, stratu energie, pocity menejcennosti, obtiažne sústredenie a premýšľanie, možno aj myšlienky na smrť a tieto pocity pretrvávajú? Je možné, že vaše prežívanie je depresívne.
Depresiu často predchádza úzkosť, je kolapsom vnútornej a zároveň aj medziľudskej rovnováhy. Môžeme povedať, že ide vždy o špecifickú, depresívnu reakciu na stratu- tak ako niečoho vnútri seba, čo si človek zvlášť cení, či ku svojej duševnej rovnováhe potrebuje, napr.sebaúctu, sebaovládanie a pod., tak aj niečoho mimo seba, čo tieto potreby a priania uspokojuje (Poněšický).
Základný konflikt depresívneho človeka možno formulovať takto: mám na láskyplný či emočne blízky vzťah čakať, napríklad aj tým, že sa pasívne prispôsobím, či sa mám oň, o druhých, aktívne snažiť s možným rizikom sklamania? Spôsobom uzdravenia je potom cesta k realistickému postoju, že láskyplný, či hlboký vzťah predpokladá hľadanie neustále novej rovnováhy medzi vlastnými prianiami a možnosťami druhého (Poněšický).
V literatúre existujú dva rozsiahle dynamické modely pre depresiu. V prvom sa za kľúč k náchylnosti k depresii považuje naše reagovanie na podceňovania a sklamania výrazným znížením sebahodnotenia. Táto zraniteľnosť vedie k citlivosti ku sklamaniam a odmietnutiam, čo ľahko spúšťa hnev, ktorý vedie k pocitom viny a nehodnosti. Hnev obraciame voči sebe a tým sa znižuje naša sebahodnota, čo potom posilní našu zraniteľnosť, čo sa opakuje v bludnom kruhu.
V druhom modeli je snaha jedinca bojovať s nízkym sebahodnotením cestou idealizácie a devalvácie. Aby sme vykompenzovali svoj depresívny stav, idealizujeme si seba a druhých, čo napokon prehĺbi pravdepodobnosť a intenzitu nášho možného sklamania, spúšťajúceho depresiu. V inom prípade môžeme znehodnocovať ostatných kvôli zachovaniu svojho sebaobrazu, ale agresia v tomto prípade spúšťa potrestanie pocitmi viny. Na dôvažok, agresívne správanie môže viesť k znepriateleniu ostatných, čo vedie k našim pocitom opustenosti a pocitu byť odmietnutý.
(Bush).
Ďaľším kľúčom je náš výraznejší strach zo sebauskutočnenia (Riemann), ktorý nás vedie k tomu, že sa vzdávame svojich potrieb, snažíme sa skôr vyhovieť druhým a vlastne naše potreby uskutočňujeme prostredníctvom tých druhých, ale potom je pre nás o to bolestnejšia akákoľvek forma straty, ktorú prežívame, akoby sme stratili časť seba.
Možno máte skúsenosť s tým, že je pre vás dosť dôležité, čo si o vás myslia druhí a cítite sa nedocenení, že sa snažíte robiť veci perfektne, ale z nejakého dôvodu už nedokážete fungovať tak, ako pred tým, že sa nedokážete odhodlať bojovať za seba, že potrebujete urobiť dôležité rozhodnutie, ale bojíte sa zlého kroku, trápi vás samota, prežívate sklamanie alebo ako by sa na vás teraz všetko rúcalo. Vtedy je ten správny čas zastať, pozrieť sa na seba úprimne a pri tom prijímajúco, zmeniť veci, ktoré sa dajú a prijať veci ktoré sa zmeniť nedajú.

Strachy a úzkosti
Keď sa v našom živote vyskytujú strach a úzkosti vo zvýšenej miere, je to pre nás utrpenie a to či už pre ich vlastné prežívanie ako aj pre to, ako nás ochudobňujú a obmedzujú v tom, po čom by sme túžili, čo by sme chceli dosiahnuť, čo by sme si chceli dovoliť.
Niekedy nerozumieme tomu, prečo máme strach z vecí, o ktorých vieme, že nás v podstate neohrozujú, ale nedokážeme sa zbaviť toho pocitu, ktorý nás nechce opustiť. Nápomocným v tomto prípade môže byť pozrieť sa bližšie na prameň nášho konkrétneho strachu, porozummieť mu, spoznať ho a postupne môže dôjsť k zmierneniu až vymiznutiu jeho intenzity a nášmu oslobodeniu. V literatúre sa popisujú štyri základné formy strachu a to strach zo sebauskutočnenia, strach zo sebaodovzdania, strach zo zmeny a strach z nutnosti. Mnohé z našich strachov a úzkostí môže prameniť aj z týchto základných foriem.
So strachom sa dá pracovať, môžeme zmeniť svoj život a otvoria sa nám nové možnosti.

Adela Gombalová

Psychoterapia Zvolen, Budča, dostupná taktiež pre oblasti Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Kremnica, Detva, Krupina